Často dostávam milé správy, že si niekto zvolil moju báseň na prednes. Ešte častejšie dostávam otázku – čo si vybrať? 🙂 Z veršovaných kníh odporúčam Udatného ježka, Čo je domov?, Kamoši z vypáraného svetra či zbierku Čo to stvára kapybara?.
Z prózy určite odporúčam knihu Záhada knižnice na konci ulice.
Rada by som však dala do vašej pozornosti aj niektoré básne, ktoré ešte neboli knižne publikované. Držím každému recitátorovi palce a nezabúdajte, nejde o súťaž, ale o umelecký zážitok 🙂
Básničky tej našej mamičky
Naša mamka každý večer
vraví takú básničku.
Vraj by pri nás deťoch chcela
čarodejnú paličku:
Všade je tu neporiadok,
pozrite sa okolo!
Menej práce by som mala
keby to tu zhorelo!
Ja si s bratom mamku veru
radšej ani nevšímame.
Veď každý deň recituje
len to isté, staré-známe…
Upracte to, raz-dva teraz,
máva na nás varechami,
s pokrievkami a s hrncami
búcha ako s činelmi.
Jedného dňa povie brat môj
po mamkinej čulej básni:
poď, urobme mame radosť,
v našej izbe pekne zhasni.
Spravíme si ohník malý,
môžeme aj opekať…
Veď mamka vždy hovorila-
ľahšie popol zametať!
Nadšený som, pištím, jasám,
bežím hneď po zápalky.
Kde by som ich ale našiel?
Vypýtam si od mamky!
Mamička však – čuduj sa svet –
spustí na mňa riadny krik.
Ach, tým prianiam našej mamky
nerozumie veru nik!
Rybka Sushi
V akváriu môjho brata
býva malá rybka Sushi.
Všetci sa mu smejú za to,
no nikto ani netuší,
že Sushi má vzácny talent:
Veď či sneží a či prší,
odpovedá ľudskou rečou.
A múdrosť z nej len tak srší!
Keď brat nevie čo s úlohou,
skríkne: Sushi, k nohe!
Pripláva hneď ku okraju,
hlása vety samé, strohé.
Býk sa píše s ypsilonom,
tvrdku máš aj v druhej slohe.
Skontroluje násobilku,
tam sú veru chyby mnohé.
Jedno ráno, trochu v strese,
mal som nápad spanilý.
Jak by sa mi všetky chyby
v písomkách vytratili?
Požičiam si Sushi malú
na hodinu slovenčiny!
Triedna si to nevšimne a…
brat tiež, a či sa len mýlim?
Ako príbeh asi skončil
to už možno tušíte.
Chyby som mal v písomke,
pri testoch a aj v diktáte.
Najhoršie však vyzerala
v žiackej knižke poznámka:
Do školy chcel prepašovať
mŕtve ryby z akvárka!
Sushi milá, veľký zázrak,
školský výlet prežila.
Pláva ďalej, ale mlčí…
Riadne sa urazila.
Ja som prežil buchnát brata
a aj tichú domácnosť.
Odvtedy sa radšej učím.
Zázrakov už bolo dosť.
Kamarátka chybička
Otvorím si doma zošit,
a tu zrazu – hlavička!
Odrazí sa od linajky
čudesná postavička.
Kto si, čo si? skríknem stroho
A či sa mi sníva iba?
Nie, nie, vidíš dobre veru!
Zoznámme sa! Ja som – CHYBA!
Poraziť ma ide hádam,
nebolo jej v škole dosť?
Pri pohľade na poznámky
vrie tu vo mne riadna zlosť.
Volám, pištím, vykrikujem,
zbaviť sa jej rýchlo chcem!
Dobré rady, to už poznám,
z toho sa ja nenajem!
Hodiť ju mám do vane?
Nech ju zjedia pirane!
A či strčiť do pece?
Nech sa tam len trepoce!
Dumám, hútam, kývam hlavou
nech je veru rýchlo preč.
O chybách a neúspechoch
nie je veru dobrá reč.
Ja som tvoja kamarátka!
vyruší ma v rauši chyba.
Vďaka mne si zapamätáš,
v ktorom slove čo kde chýba.
Nehnevaj sa na mňa toľko,
ber ma ako spomienku,
že vďaka mne vieš zas novú
vetu a či myšlienku!
A o chvíľku – už jej nieto.
Chyba zmizne v zošite.
Listujem hneď kade-tade,
kde sú ďalšie ukryté!
Zvláštne, že si pamätám hneď,
jak sa píše býk či ryba…
Veru mi tá milá chyba
zrazu trošku už aj chýba.
Chcel by som (báseň z čias covidu)
Chcel by som byť lekár zdravých detí
Nosiť poštu tam, kde slnko svieti
Potraviny núkať všetkým bezplatne
V rádiu povedať vtip, čo mi napadne
Byť plavčíkom po celý dlhý rok
Predávať zmrzlinu a s módou držať krok
Žiť vo svete, kde sa samé všetko uprace
Kde hasiči a policajti sú vždy bez práce
Chcel by som byť poľovníkom bez mušky
A vojakom bez granátov, bez pušky
Kuchárom, čo nepresolí nič
Džokejom, čo zahodil si bič
Byť ekológom krásnej, čistej planéty
Covid poznať len jak meno kométy
Nosiť šťastie ako čierny kominár
A tešiť sa. Veď prišla pani jar.
(Foto z fantastickej čítačky v ZŠ Narnia, Trnava, 2024)