„Zmizli všetky písmená,” povedala potichu, ale dôrazne Kveta.

„Zmizli všetky písmená,” zopakovala Beta, držiac v ruke inú knihu.

„Pozrite sa, ani tu, ani tu nič nie je!” skríkla aj teta Veta, keď prebehla od jednej police k druhej. „Stratili sa všetky slová! Zmizli riadky, vyparili sa všetky kapitoly!”

Knihovníčky listovali v desiatkach kníh, brožúrok, časopisoch či v komixoch. Všetky knihy mali obálky, ale vnútro bolo prázdne ako obal od keksíkov!

„Dokonca aj tieto leporelá sú bez slov,” zahundrala teta Beta, keď sa bezradne posadila na zem a porozkladala okolo seba veľké i malé skladačky príbehov.

Príbehov, ktoré záhadne zmizli.

„Prepánajána!” zvolala Kveta. „Teraz je už jasné, že nás niekto začaroval! Knižnica s knihami bez písmen, veď to je horšie, než keby sme vyhoreli!” nariekala ďalej, no požiar tým, našťastie, neprivolala. Horeli jej akurát tak líca a v hlave myšlienky: PREČO? AKO? KTO? ČO S TÝM?

To posledné vyriekla o niečo pokojnejším tónom aj nahlas.

„Má niekto nejaký nápad?” dumali Veta aj Beta, no odpoveď neprichádzala. Všetky boli ticho a napätie by sa v knižnici dalo krájať.

 „Potrebujem trochu čerstvého vzduchu,” oznámila teta Beta, ktorá skoro omdlela. Napriek tomu, že vonku panovala poriadna zima, otvorila okno dokorán. Pršať už prestalo a do miestnosti začal prúdiť jemný vetrík.

Aké však bolo jej prekvapenie, keď o pár sekúnd po otvorení vletel dnu akýsi predmet!

„Papierové lietadlo!” začudovala sa Kveta. Ihneď si však všimla niečo, vďaka čomu mohlo lietadielko bezpečne pristáť na koberci uprostred knižnice. Vzala ho do rúk. Bolo úhľadne poskladané, všetky hrany malo ostré, krídla dokonalo ohnuté!

„Kvetka, Kvetka, aha, je tam aj nejaký odkaz!” vykríkla Beta. Rozbalila lietadielko a ihneď sa pustila do čítania!

Zakliate sú vaše knihy, zmizli slová, stratili sa príbehy i učebnice budú prázdne!!! Ľudia si knihy nevážia, tak im treba!!! Teraz uvidia, aký je to život bez kníh!!! Vy tri ste sa o knihy, v ktorých sa nachádzam, vzorne starali, preto vám dám poslednú šancu!!! Skôr než odbije polnoc, musíte uhádnuť moje meno!!! Už ma vidíte??? Kto vám pomôže???

C.

Tmavomodrý atrament, ktorým boli písmená úhľadne namaľované, nebol nikde rozmazaný.

Lietadielko bolo úplne suché.

Odkaz v ňom bol krátky, strašidelný a – veľmi ťažko pochopiteľný.